Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.
Problém nesmierneho nárastu áut začal v našich hlavách začiatkom 90-tych rokov, kedy v Bratislave približne 80 percent obyvateľov jazdilo verejnou dopravou. Následne sa objavil tzv. porevolučný syndróm, že vlastniť auto je prestíž a parkovať ho kdekoľvek zadarmo je ústavné právo. Cestujúci v MHD sa stali občanmi druhej kategórie, zúfalci, socky. Ľudia prestali chodiť pešo a auto sa začalo používať ako dáždnik (všimnite si, ako narastá počet áut počas zlého počasia). Chýbala plánovacia dokumentácia, generel dopravy. Stagnovali dlhodobé a systémové riešenia. Prestala sa budovať nová infraštruktúra pre verejnú dopravu a zanedbávala sa existujúca.