Voľby v Bratislave: Keď peniaze nie sú všetko

Župná kampaň sa vyznačovala najmä nevídanými nákladmi na reklamu niektorých kandidátov. Nepomohlo.

Čakanie na výsledky volieb v Bratislave bola teda poriadna dráma! Pri zverejňovaní priebežných výsledkov sa na prvom mieste na striedali prakticky všetci favoriti. Kampaň sa vyznačovala najmä nebývalou dĺžkou a obrovským množstvom vynaložených prostriedkov. Napriek tomu vyhral kandidát s relatívne konzervatívnym rozpočtom, ktorého na prvom mieste málokto čakal.

Juraj Droba vstúpil do ringu ako relatívne neznámy kandidát. Na prvom mieste sa neumiestnil v žiadnom prieskume, väčšinou na štvrtej pozícii. Jeho víťazstvo však nie je žiadna náhoda. V prvom rade za ním stála pravicová 6-koalícia, ktorá má v Bratislave silnú voličskú podporu. To nemal nikto iný. Práve táto zostava vytvorila synergický efekt a zmobilizovala na konci dňa najviac voličov (práve tu sa ukázala nevýhoda tzv. nezávislých kandidátov, ktorí tak silné zázemie jednoducho nemali). V druhom rade mal Droba výrazný finiš bez vážnych problémov (na rozdiel od iných favoritov). Zaujímavosťou Drobovej kampane bol relatívne konzervatívny rozpočet na kampaň vo výške 140 tisíc eur. Treba povedať, že Jurajovi Drobovi nielenže priali okolnosti, ale obrovský kus práce odviedol aj on sám. Pretože zo štvrtej priečky vyhrať finále, to je jedno z najväčších prekvapení volieb. K druhému sa dostaneme.

Rudolf Kusý mal nepochybne najnákladnejšiu kampaň zo všetkých. Oficiálne vraj suma neprekročila 230 tisíc. Overiť si to ale nevieme, keďže Kusý neviedol transparentný účet pred oficiálnym začiatkom kampane. Marketingovo bola kampaň nastavená profesionálne. Úspešného starostu bolo treba predovšetkým zviditeľniť po celom kraji. A to bol najväčší kameň úrazu. Kampaň bola tak prepálená, že už začala klať oči veľkému počtu ľudí. Azda proti nikomu nebola vedená tak intenzívna protikampaň, ktorá zahŕňala množstvo anonymných stránok na sociálnych sieťach. Kusému nepomohlo ani spájanie jeho otca s ŠtB. Klinec do rakvy si zatĺkol sám pár dní pred voľbami keď nevylúčil spoluprácu s extrémistami z ĽSNS. To síce pár hodín dementoval a označil to za brept, ale škody sa už napraviť nedali. Napriek tomu skončil na slušnom druhom mieste. Práve Kusého kampaň je mementom pre všetkých, ktorí si nabudúce budú myslieť, že obrovská kampaň s luxusným rozpočtom stačí na výhru vo voľbách. Nestačí.

Milan Ftáčnik bol favoritom volieb. V poslednom prieskume agentúry FOCUS viedol dokonca o šesť percent. Potom však prišiel posledný týždeň a ten zamiešal karty nielen Kusému, ale aj Ftáčnikovi. Krajský šéf Smeru-SD Martin Glvač poslal členom strany interný list, v ktorom vyzýva voliť Ftáčnika (podľa všetkého bez jeho vedomia). Starostlivo budovaný imidž nezávislého kandidáta sa dostal do pasce, z ktorej nebolo úniku. Prijať alebo neprijať takúto podporu? Aj keď ju Ftáčnik nakoniec odmietol, nepochybne to pomýlilo jeho voličov a zmobilizovalo oponentov, ktorí varovali pred červenou Bratislavou.

Ján Mrva je po Jurajovi Drobovi druhé najväčšie prekvapenie volieb. Predvolebné prieskumy mu prisudzovali okolo 6%, získal nakoniec 16%. Dokonca v priebežnom sčítavaní hlasov chvíľu aj viedol. Tiež si môžeme položiť otázku ako je to možné. Jednoducho. Mrva sa zviditeľnil veľkými kampaňami so silným mediálnym krytím: petíciou proti hazardu a bojom za výstavbu kolektorov pri diaľnici D1. Taktiež nabalil na seba konzervatívnych voličov Aliancie za rodinu. Ak by som to mal stručne zhrnúť, takýto spôsob kampane sa ukázal určite efektívnejší ako Kusého prepálená bilboardová kampaň. Budeme tipovať: posmelí tento výsledok Mrvu v kandidatúre na primátora?

Pavol Frešo síce teoreticky mohol aj tretí krát vyhrať župné voľby, ale z úspešného scenára spred štyroch rokov už nemal v rukách nič. Ako predseda SDKÚ doviedol stranu do politického hrobu (0,26%), nemal za sebou žiadnu koalíciu a jediné, čo ho v tejto kampani preslávilo, bol nápad zaviesť dopravu zadarmo. Príliš veľa otáznikov zaradilo však tento návrh do šuflíka s názvom „populizmus“. Frešovi na popularite nepridávali ani pochybnosti okolo financovania jeho kampane. Do poslednej chvíle mal na transparentnom účtesumu blízku nule. Pavol Frešo nakoniec získal necelých 11 percent a piate miesto.

Spomedzi ostatných kandidátov na župana stoja za zmienku ešte traja.

Daniel Krajcer ako bývalý populárny televízny moderátor začal kampaň príliš neskoro. Povedal by som, že za týchto okolností to bola takmer až zbytočná kandidatúra.

Jozef Uhler mal podobne ako Rudolf Kusý veľmi dlhú kampaň. Keďže ho prakticky nikto nepoznal, chápem, že sa chcel zviditeľniť. Ako predseda mestskej dopravnej komisie sa logicky zhostil témy dopravy a určite priniesol do diskusie zaujímavé postrehy. Miestami by som povedal, že až viedol osvetovú kampaň za svoje vlastné prostriedky. To je síce veľmi chvályhodné, ale minúť takmer 130 tisíc eur na výsledok 2,2%, sa mi zdá príliš drahý luxus. Žeby príprava na primátorské voľby?

Martin Jakubec, to je kandidát, ktorého som si nechal na záver. Hudobník, TV producent, podnikateľ, odborník azda na všetko. U žiadneho iného uchádzača o post župana nebolo vidieť tak markantný rozdiel medzi realitou a marketingom. To je tak, keď vlastná predstava o spasiteľovi kompletne prevalcuje akúkoľvek schopnosť sebareflexie. Keby čo i len zlomok z desiatok Jakubcových bilboardových hesiel bolo reálnych, získal by tento multifunkčný talent minimálne 120% hlasov! Nakoniec sa našlo presne 1219 recesistov (0,7%), ktorí mu to tam hodili! Aj by som povedal, že to bola dobrá predvolebná šou, ale obávam sa, že Jakubec to vôbec nemyslel ako vtip.

Keď namixujeme všetky faktory rekordne dlhej predvolebnej kampane a dramatické zlomy vo finále, výsledok volieb je veľmi logický. Vo vzduchu však ostáva visieť najmä jedna otázka: To je post bratislavského župana až taký lukratívny, aby boli niektorí kandidáti ochotní vraziť do kampane také obrovské peniaze?

Originál blogu nájdete na Denníku N >>