Ignorujme Igora

Máme predsedu vlády, ktorý sa rozhodol, že bude komunikovať s verejnosťou aj so svojimi partnermi najmä cez sociálne siete. Vo svojich vyjadreniach je infantilný, nekompetentný, nekonzistentný, hašterivý, urážlivý, urážajúci, egoistický, rozdeľujúci. Taká slovenská verzia Donalda Trumpa a Borisa Johnsona.

Človek, ktorý uveril, že môže napísať do statusu čokoľvek a že je to strašne cool, originálne, autentické. Lebo ako píše on sám, on nie je „strojený stroj“. Čo na tom, že by mal reprezentovať, stmeľovať, riešiť. Byť vzorom. Možno aj inšpiráciou. Áno, mohol by byť kontroverzný aj autentický, ale mohol by byť premiérom, na ktorého by boli hrdí nielen jeho voliči, ale by ho rešpektovali aj jeho nevoliči.

Ale nie.

Namiesto toho celé Slovensko buď so zdesením, pobavením alebo s nadšením sleduje jeho myšlienkové pochody zhmotnené vo fotografiách vyzutých ponožiek, filozofických úvahách o „múdrosráčoch“ či dišputoch o hrncoch a koláčikoch.

A my sme mu na tú jeho hru so statusmi na sociálnej sieti skočili. Pohoršene na to reagujeme, zdieľame, komentujeme. A jeho to naše pohoršenie baví čoraz viac a viac. A motivuje publikovať nové a nové oprsky.

Diskutovať s ním nemá zmysel. Pretože drvivá väčšina jeho literárnych skvostov nestojí ani za fajku dymu. Nie je tam hĺbka, iba plytkosť. Nie je tam riešenie, iba obviňovanie iných. Nie je tam rešpekt, iba urážky. Preto si treba prestať jeho vyjadrenia všímať. Nekomentovať, nezdieľať, nelajkovať.

Jednoducho ignorovať.

Či to pomôže jemu, neviem. S vysokou pravdepodobnosťou nie. Ale urobíme tým veľmi veľa pre svoje duševné zdravie a ušetríme množstvo času.

Premiéra môžeme zlepšiť až o tri a pol roka, ale svoje duševné zdravie už dnes.

#PokazmeMuTo