„Sprofanovaný komunistický prežitok.“ Takýto názor na Sviatok práce som vo svojom okolí počul nespočetne veľa krát. Pritom ani jedno ani druhé nie je pravda. Ba čo viac, Sviatok práce má svoj pôvod v Spojených štátoch amerických, teda v krajine, ktorá sa často používa ako vzor slobodného trhu a podnikania.
História Sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v USA a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk. V USA sa do neho zapojilo vyše 300 tisíc pracujúcich z viac ako 13 tisíc podnikov! Protesty skončili krvavým potlačením a masovým zatýkaním robotníckych predákov.
Tohtoročný Prvý máj si pripomíname v čase koronakrízy, kedy desattisíce ľudí prichádzajú o prácu. V dobe, kedy sa ukazuje, že mať zamestnanie a pravidelný príjem nie je žiadna samozrejmosť.
Čo je smutné, že za posledné roky množstvo povolaní stratilo v spoločnosti postavenie a dôstojnosť. Týka sa to nielen učiteľov, či štátnych zamestnancov, ale najmä manuálne pracujúcich ľudí. Presne tých, ktorí boli hybnou silou revolučných požiadaviek v 19. storočí. Povolania ako murári, elektrikári, poľnohospodári, montéri či údržbári sú dnes neraz považované za akési podradné zamestnania, o ktoré nie je záujem. Pritom paradoxne, mnohé sú veľmi dobre zaplatené.
Nastal čas, aby sme práci vrátili úctu. Aby sme si ju začali vážiť. Aby sme prácu nepovažovali za samozrejmosť. Aby sme boli za ňu vďační. A to bez ohľadu na to, či ide o bankára, lekára, predavača alebo murára.