Spoločnosť

Transparentnosť samospráv: Rebríček s otáznikmi

Rebríček pripomína maturitu, pri ktorej vopred neviete, z čoho vás budú skúšať.

Občianske združenie Transparency International Slovensko (TIS) už po piaty krát zverejnilo rebríček transparentnosti samosprávnych krajov. Nemalé množstvo samospráv berie toto hodnotenie vážne, dlhé mesiace sa na to pripravujú a podmieňujú tomu aj interné procesy. Zverejnenie rebríčka sa spravidla teší aj veľkému mediálnemu záujmu. Preto je na mieste otázka, ako vlastne táto „klasifikačná stupnica“ vzniká a do akej miery je relevantná.

Prv, než sa pustím do polemiky, by som rád zdôraznil, že som sa v minulosti podieľal na zvyšovaní transparentnosti viacerých samospráv a tak môj príspevok bude najmä zainteresovaným pohľadom zvnútra. Nebolo mojou ambíciou tváriť sa ako nezaujatý pozorovateľ a tak prosím ospravedlňte môj prípadný subjektívny pohľad. Myslím ale, že budem hovoriť za viacerých primátorov, županov a starostov, ktorí si na transparentnosti zakladajú a po zverejnení hodnotenia ostávajú sklamaní. Totiž, nie vždy je chyba na strane volených funkcionárov.

Podľa vlastných slov rebríček TIS meria „otvorenosť, kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel.“ Celkovo sa hodnotilo 11 oblastí od prístupu k informáciám cez financie až po personálnu politiku a konflikt záujmov. Spolu je to bezmála 130 rôznorodých otázok, ktoré mimovládna organizácia získava rôznym spôsobom – od žiadosti cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám cez tzv. mystery zisťovania až po vlastné rešerše na webe.

Keď rozhoduje náhoda

Už samotný spôsob získavania informácií vyvoláva viacero otáznikov. Ak župa alebo jej podriadená organizácia (napríklad stredná škola) neodpovie na zvolený spôsob komunikácie, prinesie to mínusové body. V čase, kedy sú všetky župné školy zatvorené kvôli koronavírusu, pýtať sa ich na spôsob zabezpečovania právnych služieb alebo žiadať zoznam prednášajúcich hostí nie je asi správne načasovanie. Podobne vyznieva aj kontrolný telefonát v angličtine „o župných voľbách pre cudzincov žijúcich na Slovensku“, s poznámkou, že prepojený hovor nikto nedvihol. Zaujímavá je aj otázka „obdržal občan do týždňa odpoveď na otázku zaslanú cez oficiálnu Facebookovú stránku VÚC?“ K tomu poviem len jedno: Ak ste administrátorom facebookovej stránky s viac ako 50 tisícmi fanúšikov, garantovať odpoveď na každú jednu otázku je nad rámec fyzických síl zodpovedného človeka. Tým skôr, ak ide o profil, ktorý je na prvý pohľad falošný. Mimochodom, pozrel som si všetky prijaté správy za mesiac február na facebookovej stránke Bratislavského kraja. Chýbala odpoveď na jednu jedinú otázku. Hádajte na ktorú. Ak samospráva neodpovie na telefonát, na e-mail alebo na správu cez messenger, hodnotená by mala byť až po niekoľkých neúspešných pokusoch. V opačnom prípade ide o náhodu, nie o systémovú chybu.

Na zvolenú metodiku a načasovanie tento rok doplatil najviac Bratislavský samosprávny kraj, ktorý skončil na poslednom (ôsmom) mieste a ktorý len ťažko možno podozrievať z toho, že by niečo skrýval alebo robil neslušne. Dôvod je úplne prozaický: Župa v marci počas hodnotenia TIS kompletne prerábala internetovú stránku a tak sa nemožno čudovať, že hodnotitelia množstvo informácií nenašli, pretože ešte neboli „preklopené“ zo starej verzie. Ako sami hodnotitelia priznávajú, stalo sa aj to, že informácia tam najprv bola a potom už nie. Je to z môjho pohľadu neférové hodnotenie, pretože portál BratislavskyKraj.sk zaznamenal za dva mesiace návštevnosť viac ako 900 tisíc unikátnych používateľov. Svedčí to o tom, že občania relevantné informácie na webstránke našli a stále nachádzajú (i keď majú hodnotitelia TIS iný názor).

Subjektívnosť

Prechádzajúc si komentáre k bodovaniu, nemôžem sa zbaviť dojmu, že napriek nespochybniteľnej snahe priniesť verejnosti informáciu o otvorenosti samospráv, v nemalej miere rozhoduje subjektívne kritérium hodnotiteľa. Za všetko hovorí komenár „tabuľka je neprehľadná.“ Nechýbajú ani také neurčité kritériá ako vyhľadávateľnosť, triediteľnosť alebo včasné zverejnenie. Dosť často sa v bodovom hodnotení TIS nachádza slovíčko „čiastočne“, čo vlastne znamená, že hodnotená samospráva získa iba pomernú časť z bodov. Na základe akého kľúča, nevedno. TIS sa nevyhýba ani takým subjektívnym témam ako napríklad „úroveň kvality oficiálnej Facebookovej stránky VÚC“ alebo „úroveň objektivity a verejnoprávneho charakteru médií vydávaných alebo financovaných VÚC.“

Otázky, ktoré vopred nepoznáte

Okrem spomínanej metodiky získavania dát považujem za najväčší problém celého hodnotenia samotný zoznam otázok. Tie nikdy vopred nepoznáte a dozviete sa ich až po zverejnení celého rebríčka. Budem úprimný, mne to pripadá ako maturitná skúška, pri ktorej vopred neviete, z čoho vás budú skúšať. Áno, veľké množstvo okruhov môžete uhádnuť podľa minulých rokov, ale pravidelne vás niečo prekvapí. Tento rok to bola napríklad otázka „Bol aktuálny poskytovateľ prímestskej autobusovej dopravy vyberaný vo verejnej súťaži alebo prebieha aktuálne proces takejto súťaže?“ Chápem, že túto tému vygeneroval nedávny problém s autobusovým dopravcom v Banskobystrickom kraji, ale akú výpovednú hodnotu to má vo vzťahu k transparentnosti župy? Treba si totiž uvedomiť, že súčasní župani nenesú za zmluvy prijaté v dávnej minulosti žiadnu zodpovednosť, ani to nevedia nijako ovplyvniť. V šiestich prípadoch (z ôsmych žúp) ide o zmluvy spred roku 2010.

Čo všetko považujeme za transparentnosť?

Uznávam, že mnoho otázok je naformulovaných správne a že skutočne vypovedá o miere transparentnosti konkrétnej samosprávy. Absolútne nespochybniteľnou sadou otázok sú tie, ktoré stanovuje zákon, teda najmä povinné zverejňovanie (zmlúv, faktúr, objednávok a podobne). Potom vcelku správne TIS identifikovala sadu údajov, ktoré by každá samospráva mala verejnosti poskytovať z podstaty veci. Zaraďujem sem také informácie ako zoznamy poslancov, kontakty na zamestnancov, materiály na zastupiteľstvo, zápisnice alebo úradné hodiny. Potom ale prichádza podstatná časť otázok, ktorých súvislosť s transparentnosťou a otvorenosťou je otázna. Uvediem niekoľko príkladov a mojich komentárov k nim:

Uzatvoril Úrad VÚC aspoň jednu zmluvu s dodávateľmi služieb, tovarov alebo stavebných prác od januára 2018 s dobou účinnosti minimálne 10 rokov?
Prečo práve 10 rokov? A keď je zmluva uzatvorená napríklad na 5 rokov, je to lepšie alebo horšie?

Aký je priemerný počet uchádzačov v súťažiach organizovaných cez elektronický kontrakčný systém od januára 2018 do konca roka 2019?
Intuitívne cítim, že čím viac, tým lepšie. Ale ako má samospráva ovplyvniť počet uchádzačov? Volať im, písať alebo nebodaj sľubovať nejaké výhody za to, že sa prihlásia? Toto je podľa mňa jedno z najabsurdnejších kritérií v celom hodnotení. Trestať samosprávu za to, čo nemôže (a zo zákona ani nesmie!) ovplyvniť, ide úplne proti princípom transparentných verejných obstarávaní. Pevne verím, že toto kritérium už budúci rok neuvidím.

Ako často použil Úrad VÚC elektronické aukcie ako formu OVS pri predajoch a nájmoch majetku od januára 2018 do konca roka 2019?
Aká je správna odpoveď? Raz za mesiac? Každý deň? A ako je zohľadnený pomer počtu aukcií ku počtu predajov?

Sú konateľmi alebo členmi predstavenstiev obchodných spoločností založených samosprávnym krajom aj poslanci VÚC?
Kto rozhodol o tom, že funkcia poslanca s členom predstavenstva je nezlučiteľná? A čo to vypovedá o kvalite výkonu funkcie?

Realizuje Úrad VÚC od januára 2018 výberové konania vždy aj na miesta vedúcich odborov, oddelení a referentov?
Je lepšie keď sa samospráva „hrá“ na „transparentné“ výberové konanie s vopred jasným víťazom?

Môže sa verejnosť zúčastniť zasadnutí, na ktorých sa diskutuje alebo rozhoduje o pridelení dotácie?
A čo v prípade, ak sa prihlási 150 ľudí? Vyžrebujeme niekoho alebo prenajmeme na rokovanie komisie kinosálu? Čo tam bude verejnosť robiť? Bude aj hlasovať alebo bude len tichým pozorovateľom?

Ísť príkladom

Aj napriek tomu, že väčšina otázok je určite dobre mienená, nemálo z nich minimálne vyvoláva polemiku, ak nie zrovna nesúhlas. Znenie kritérií nepodlieha verejnému pripomienkovaniu, chýba odborná oponentúra a čo je ešte horšie, hodnotené subjekty sa k tomu nemôžu vopred vyjadriť. To nemá nič spoločné s transparentnosťou ani s otvorenosťou. Ak Transparency International Slovensko boduje župy a mestá za prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní alebo za transparentné nakladanie s peniazmi, mala by ísť príkladom. Žiaľ, ak hodnotenie realizuje občianske združenie, ktoré samo nemá transparentný účet, zbytočne to znižuje vážnosť celého rebríčka.

Na záver

Aj keď môj príspevok je dosť kritický, vo všeobecnosti si myslím, že hodnotenie je prínosné pre samosprávy ako aj pre verejnosť. Napokon, aj vďaka tomuto rebríčku sa mnohé samosprávy významne zlepšili. Verím, že tento text bude prijatý ako konštruktívny námet na diskusiu, vďaka ktorému budú ďalšie ročníky kvalitnejšie a relevantnejšie.

Origininál vyšiel na Denníku N tu:

https://dennikn.sk/blog/1882996/transparentnost-samosprav-rebricek-s-otaznikmi