Horiace lesy či domy poznáme z televíznych správ alebo filmov. A často si myslíme, že nás sa to netýka. Že to všetko je tam, kdesi ďaleko. V Kalifornii alebo vo Francúzsku. Ešte aj to České Švajčiarsko je príliš vzdialené od nášho každodenného sveta.
A zrazu okolo vás húkajú hasičské autá, do nosa vám udiera štipľavý dym. Len pár stoviek metrov od vášho domu.
Pohľad na zhorené vinohrady je veľmi smutný. Pocit ešte viac umocňuje smrad spálenej trávy. Korene viniča oslahali plamene a strapce hrozna, ktoré oheň zbavil väčšiny šťavy.
Nejdem teraz špekulovať o tom, či požiar založil niekto úmyselne. Či tam chce nejaký developer stavať nové sídlisko. Pevne verím, že premena račianskych vinohradov na betónové obydlia sa už konečne zastaví.
Dôležité je iné. Že zažívame nielen extrémne horúčavy, ale aj extrémne sucho. A za takýchto okolností stačí odhodená cigareta, či kúsok rozbitého skla a vzbĺkne oheň, ktorý sa skrotí len veľmi veľmi ťažko.
Dopestovať hrozno a vyrobiť z neho kvalitné víno, je práca, ktorá trvá dlhé týždne. Nie, hrozno nevytlačíme na 3D tlačiarni. A nie, dobré víno sa nedá naprogramovať v aplikácii pre smartfón.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť je mimoriadne cenným územím. Napokon, už Mária Terézia priznala račianskej Frankovke modrej štatút nápoja vhodného na cisársky stôl. Kvalitných vín z nášho regiónu je však oveľa viac.
Držím palce našim vinohradníkom, nech sa im čím skôr spálenú zem podarí obnoviť. A my im môžeme tiež pomôcť – kupujme lokálne víno.
