Azda najdôležitejším nástrojom ako možno ovplyvňovať dianie v meste, je rozpočet. Doňho sa premietajú všetky programové priority. Rozhoduje sa v ňom, koľko peňazí pôjde na dopravu, životné prostredie, čistotu, bezpečnosť, sociálne služby či vzdelávane a šport. Rozpočet schvaľujú poslanci mestského zastupiteľstva na návrh primátora. Ako však môžu rozpočet ovplyvňovať občania? V Bratislave aktuálne prebieha tvorba pravidiel občianskeho rozpočtu, na základe ktorého by mohli obyvatelia Bratislavy navrhovať a spolurozhodovať o rozpočte mesta.
V súčasnej forme zastupiteľskej demokracie sa rozhodovanie väčšinou začína a končí voľbami. Raz za štyri roky musia voliči čo najpresnejšie identifikovať najvhodnejšieho kandidáta na poslanca, ktorý bude počas celého volebného obdobia reprezentovať názory a postoje občanov k jednotlivým témam diania. V ideálnom prípade sú poslanci aj po voľbách otvorení návrhom obyvateľov, avšak ani tí nedokážu pokryť všetky požiadavky obyvateľov. Tým skôr, že je zložité vybrať prioritné témy.
Tu narážame na limity, ktoré zastupiteľská demokracia pri rozhodovaní o mestských peniazoch prináša. Kopíruje dostatočne mestský rozpočet potreby ľudí? Ako možno rozhodnúť o tom, ktorý návrh je pre občanov dôležitejší? Na základe čoho sa prikloniť k niektorému z návrhov, keď dobre vieme, že objem finančných prostriedkov mesta je obmedzený? Ako identifikovať neefektívne projekty? Ako eliminovať vplyv záujmových zoskupení? Dá sa zabrániť výmenným obchodom, v ktorých jedna časť poslancov podporí druhú skupinu v jednej veci ak tá druhá podporí prvú v inej veci?
Pokračovanie článku nájdete v mojom blogu >>