Cyklodoprava nie je všeliek, ale môže odľahčiť dopravu.
Ešte pred pár rokmi zdalo, že mestská cyklistika nemá šancu sa v Bratislave uchytiť. Narastajúci počet cyklistov v uliciach ale svedčí o tom, že časť ľudí už má plné zuby dopravných kolón a skúšajú alternatívu. Neraz sú to skôr dobrodruhovia, ktorí sa doslova vrhajú pod kolesá áut. Aby tomu nebolo tak, potrebujeme cyklotrasy.
Cyklistická doprava bola v hlavnom meste v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch akoby odsúvaná na vedľajšiu koľaj. Využívanie bicykla sa zužovalo takmer výlučne na rekreačné účely a takto boli aj v minulosti budované cyklotrasy. Chýbajú bezpečné mestské cyklochodníky, ktoré by mohli obyvatelia používať aj na denno-denné cestovanie napríklad do práce, do školy či za kultúrou.
Bicykel je do mesta vcelku vhodný dopravný prostriedok. Nemusí stáť v zápchach, ľahko s ním zaparkujete, nezaberá veľa priestoru, je ekologický, nehlučný, nepotrebujete doň tankovať benzín a zlepšuje zdravie. Podľa všetkých našich meraní je to najrýchlejší spôsob dopravy v meste na vzdialenosti do päť kilometrov. Práve preto aj preto má zmysel podporovať cyklistiku ako rovnocenný spôsob dopravy v meste voči autám, ale aj MHD.
Keď diskutujem s Bratislavčanmi o cyklodoprave, väčšinou počúvam o tom, že naše mesto nie je vhodné na bicyklovanie, že bicyklovanie zápchy nevyrieši a hlavne, že chýbajú dobré cyklotrasy. Áno, je v tom veľa pravdy. Ešte stále veľa ľudí si nevie predstaviť, že by do práce jazdili na bicykli. Chápem to. Možno ešte tak za pekného počasia, ale určite nie keď prší alebo sneží. A tobôž nie v obleku (páni) alebo v podpätkoch (dámy). V Kodani alebo Amsterdame jazdí do práce na bicykli viac ako polovica ľudí. Neprekáža im ani jeden z týchto argumentov. K tomuto máme ale ešte veľmi ďaleko.
Osobne si myslím, že pre Bratislavu je skutočným riešením problémov kvalitná verejná doprava, predovšetkým koľajová. Bicykel však môže byť dobrým doplnkom. Funkčná alternatíva.
Ako si predstavujem rozvoj cyklodopravy v Bratislave?
- Vybudovať bezpečné a segregované mestské radiály z mestských častí do centra. Niečo ako cyklistické diaľnice, kde nedochádza ku stretu cyklistov s chodcami ani autami. Peší nechcú byť ohrozovaní cyklistami a vodiči zase nechcú, aby sa im cyklisti motali popod kolesá.
- Pospájať existujúce úseky. Aby cyklotrasy neviedli odnikiaľ nikam.
- Križovatky. Zlá projektová príprava spôsobila, že stredové ostrovčeky sú úzke a priechody bariérové. O svetelnej signalizácii nehovoriac, tá preferuje najmä autá. Cyklisti (ale aj chodci) čakajú dlho na zelenú a prechádzajú na križovatku na dva-tri krát.
- Baréry. Tak ako by žiadneho vodiča nepotešili v ceste reklamy, lampy alebo stĺpy, nemali by zavadzať ani cyklistom. Je to ozaj nepríjemné a nebezpečné.
- Cyklotrasy sú pre cyklistov. Ak je vyznačená cestička pre cyklistov alebo cyklopruh, nemali by v nich parkovať autá.
- Chodníky sú pre chodcov. Nepatria tam ani autá, ale ani cyklisti. Keďže veľa ľudí sa bojí bicyklovať po ceste, uprednostňujú chodníky. V miestach s veľkým výskytom cyklistov a chodcov by mali byť cyklotrasy od chodcov oddelené.
- Centrum mesta. Nie všade sa cyklotrasy fyzicky vojdú. Riešením v centre mesta sú zóny s upokojenou dopravou a zníženou rýchlosťou.
- Doplnková infraštruktúra. Nemali by chýbať kvalitné cyklostojany, parkoviská či prístrešky. Zamestnancov určite poteší v práci sprcha.
- Bikesharing. Toto riešenie už v Bratislave funguje. Viac ako 100 tisíc jázd za pár týždňov svedčí o tom, že o bicyklovanie je záujem.
- Ohľaduplnosť. Všetci sme predovšetkým ľudia. Nikto z nás nechce byť ohrozený ani zrazený. Prosím, správajme sa voči sebe slušne. Cyklisti voči chodcom, vodiči voči cyklistom, ale aj chodci voči vodičom a cyklistom.
Bratislava má predpoklady, aby cyklodoprava pomohla aspoň čiastočne odľahčiť mesto od kolabujúcej dopravy. Každý jeden bicykel znamená o jedno auto menej.