Stop divokej výstavbe!

Prišli sme o zeleň, ihriská aj námestia. A čo ostalo, chátra.

Žeriavy sa do Bratislavy vkrádali postupne. Najprv rástli nové budovy na nevyužívaných priestoroch, ale postupom času pribúdali stavby úplne bezhlavo aj tam, kde sme boli roky zvyknutí na zelené plochy, parkoviská či námestia. Azda najväčší stavebný rozmach nastal v hlavnom meste v rokoch 2006-2009, teda pár rokov pred svetovou finančnou krízou. Žiaľ, nezastavil sa dodnes.

Divoká výstavba sa pomaly, ale isto, zahryzla aj tam, kde nikomu (okrem developerov) neprinášala žiadny úžitok. Skôr naopak. Ani sme sa nenazdali a prišli sme o vzácny verejný priestor. Taký, ktorí využívame my všetci. Kde trávime voľné chvíle s rodinou, kde chceme dýchať čerstvý vzduch, oddýchnuť si od hluku a zhonu.

Prišli sme o zeleň, detské ihriská, športoviská, parkoviská, neraz aj o stromy či parky. Nahradili ich nové, betónové parky (au-parky, digital-parky, či river-parky). Nové cesty, nový betón, nový asfalt.

Nekontrolovaná výstavba nám neukradla len verejné priestory, ale aj skomplikovala dopravu, ubrala priestor na nové cyklotrasy, či zúžila chodníky. Ba čo viac, nové výškové budovy nám ukradli aj výhľady a pohľady. Pozrite sa niekedy na Bratislavu z hradu. Vyzerá úplne ako zubatá na Dunaji. V panoráme mesta trčí hocičo a hocikde. A to ani nehovorím o tom, že ide dosť často o budovy bez štipky vkusu.

Tak napríklad: Riverpark, ktorý je širší a vyšší ako bolo v stavebnom povolení. Aupark Tower, ktorý ukrojkk časť Sadu Janka Kráľa a zacláňa výhľad na most SNP. Zelená kocka pred prezidentským palácom, ktorá zelená nie je a ani nebude. 23-poschodová rezidencia s luxusným názvom “Premiére“ na Šancovej ulici vedľa historickej budovy YMCA. Zbúrané PKO. Takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho.

Len v máloktorých prípadoch nová výstavba priniesla do mesta novú kvalitu. Mestu veľa zobrala a málo dala. Zisk poputoval do súkromných rúk a mestu ostali na krku len problémy a náklady: dopravné zápchy, chýbajúce parkoviská, meškajúca verejná doprava, upratovanie, verejné osvetlenie, inžinierske siete. Výnimkou je azda len Eurovea, ktorá je nielen citlivo vsadená do priestoru pri Dunaji a Slovenskom národnom divadle, ale má aj množstvo zelene, peknú promenádu, terasy. Skúste sa ísť prejsť o dva kilometre vedľa, k Riverparku a chytí vás klaustrofóbia.

Je už dosť dlho jasné, že takto to naozaj ďalej nejde. Aj keď musím oceniť, že viacero developerov už v poslednej dobe začína rozmýšľať inak, stále sme len kdesi na začiatku. A tiež, viniť len investorov, by nebolo správne. Ktosi všetky tie stavebné povolenia predsa musel v minulosti vydať.

Myslite na to, prosím, pri najbližších voľbách. Nie je jedno, kto bude primátorom, starostom, poslancom. Tiež nie je jedno, kto bude vydávať záväzné stanoviská k novým investičným zámerom. A nesmieme byť ľahostajní ani my, obyvatelia. Zaujímajme sa o dianie okolo nás, pripomienkujme, návrhujme, alebo aj protestujeme.

Keď nám zastavajú všetok verejný priestor a dovolíme vyrúbať posledný strom, bude už neskoro.