Kamionisti majú jednú dobrú a jednu zlú požiadavku.
Nákladné autá blokujú dopravu. Požadujú spravodlivé fungovanie mýtneho systému a zníženie dane z motorových vozidiel. Kým s prvou požiadavkou sa nedá nesúhlasiť, druhá vedie do slepej ulice.
Takmer polovica z výberu diaľničného mýta končí na účte súkromnej spoločnosti SkyToll. Len desať centov z jedného eura zaplateného prostredníctvom mýta za užívanie spoplatnených úsekov ciest bolo v rokoch 2014-2018 použitých na výstavbu nových diaľnic. Vyplýva to z kontroly NKÚ, ktorá sa zamerala na fungovanie mýtneho systému. Z jedného eura mýta dostávala 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet firmy SkyToll, ktorá mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje. Sedem centov získavajú ďalší zmluvní dodávatelia. Platby mýta za deväť rokov dosiahli sumu viac ako 1,576 mld. eur. Z tejto sumy odišlo za uvedené roky na účet spoločnosti SkyToll až 48 %, t. j. neuveriteľných 760 mil. eur!
Toto je informácia, ktorá musí nahnevať aj nadpriemerne pokojného flegmatika. Aj preto mi je štrajk kamionistov istým spôsobom sympatický. Žiaľ, tu sa podľa mňa ich rozumné požiadavky končia.
Asi sa nenájde nikto, kto by bol spokojný s tým, koľko kamiónov jazdí po našich cestách. Na to, aby kamióny blokovali dopravu, nie je potrebný žiadny štrajk. Stačí bežný pracovný deň. Kamióny nielenže komplikujú dopravu, ale aj ničia naše cesty. Obyvatelia mnohých slovenských miest sú zúfalí a bezmocní z nadmernej intenzity nákladnej dopravy. O ekologickej záťaži nehovoriac.
Krížom-krážom po celej Európe prevážame milióny ton tovaru. Do našich obchodov prúdi v nákladných autách nehorázne množstvo potravín, ktoré by sme si za normálnych okolností vedeli dopestovať alebo dochovať sami. Ale nie, my musíme mať nedozreté paradajky zo Španielska, dopekaný chlieb z Čiech alebo papriku z Maroka! Do obchodov s oblečením zvláčame z celého sveta nespočetné množstvo tričiek, šiat, či nohavíc, ktoré kupujeme v nebývalých kvantách a nezriedka končia nevyužité v skriniach či v odpadkových košoch. Ročne skončí na Slovensku až 55 miliónov kilogramov textilu v odpade. A elektronika? Tablety, počítače, mobily, audio a video systémy, práčky, chladničky. V histórii Slovenska sme nikdy nemali takú spotrebu elektroniky.
Áno, toto všetko prevážame po našich cestách (väčšinou) v nákladných autách. Po železnici prepravujeme v Európskej únii len necelých 12 percent tovaru!
Súhlasím s tým, že šoféri kamiónov sú naozaj preťažení a vystavení neúmernej (niekedy až neľudskej) konkurencii. Zaslúžia si dôstojné pracovné podmienky. Slušnú mzdu, aj právo na oddych. Systémovým riešením ale nie je zníženie daní z motorových vozidiel ani spotrebných daní z pohonných hmôt.
Slovensko, ale aj celá Európska únia potrebuje menej kamiónov na cestách. V prvom rade treba podporiť lokálnu výrobu, aby sme nemuseli prevážať tisíce kilometrov po cestách to, čo vieme vyprodukovať doma. Po druhé treba zvýhodniť železničnú dopravu. Európska komisia si zaumienila do roku 2030 zvýšiť podiel prepraveného tovaru po železnici na 30%. Tomu nepomôže zníženie daní z automobilovej prepravy. Skôr naopak. Príkladom môže byť nová rakúska vláda, ktorá už avizovala masívnu podporu železničnej prepravy (osobnej i nákladnej). Zvýšenými daňami chce oveľa viac zaťažiť neekologickú automobilovú dopravu.
Ja osobne si prajem, aby Slovensko bola krajina, kde prím budú hrať dôstojné pracovné podmienky pre vodičov a zdravé životné prostredie. Nie biznis, preteky ku dnu a neudržateľná kamiónová preprava. O stámiliónovom tuneli v elektronickom mýtnom systéme nehovoriac.