Už od základnej školy ma bavila politika. Pozeral som politické diskusie, čítal články v médiách, písal blogy, diskutoval na internete. Stretával som sa s poslancami, primátormi či ministrami, angažoval som sa v študentských aj mládežníckych organizáciach.
Keď prišla v roku 2020 pandémia, skoro kontinuálne som sledoval tlačové konferencie. Nalepený na televíznu či počítačovú obrazovku som doslova hltal každú jednu informáciu. V mobile som mal nastavené notifikácie, aby mi neušla žiadna novinka.
Pamätáte si? Nekonečné tlačovky Igora Matoviča, v ktorých nam oznamoval nové a nové opatrenia. Vnútorné myšlienkové pochody vtedajšieho predsedu vlády následne dostal za úlohu pretransformovať do paragrafového znenia hlavný hygienik Mikas. Až vtedy väčšinou vyšlo najavo, aký nesúrodý tok myšlienok a nápadov to často bol.
Kým uzrelo svetlo sveta vládne nariadenie v písomnej podobe, už bolo pár dní neaktuálne. A tak nasledovala ďalšia tlačovka a ďalšie nápady. A tak dookola. A k tomu vždy nejaký ten hejt v štýle ako Sulík nenakúpil testy.
Nedávalo mi to zmysel a bolo tiež nesmierne náročné udržať pozornosť. Aj zachovať si duševné zdravie. Zdrvený obrovskou dávkou negativizmu som si jedného dňa povedal, že stačilo!
Prestal som pozerať správy, čítať o politike v novinách, odinštaloval som si z mobilu facebook. Odvtedy si vystačím s titulkami článkov. A keď chcem vedieť viac, prečítam si seriózny odborný článok.
Politika sa zmenila na trápnu show, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje skutočným problémom ľudí. A ja som sa rozhodol, že nepotrebujem byť jej divákom. Čas je obrovský dar a dá stráviť aj oveľa užitočnejšie ako sledovaním ponurého spravodajstva.
Negativizmus, hejty, hádky aj zlé správy prenikajú do nášho súkromia. Oveľa viac, ako sme ochotní pripustiť. Výsledkom toho sú narušené medziľudské vzťahy, ktoré vedú k zúfalým krokom a neraz aj k ľudským tragédiám.
A na tomto marazme majú veľký podiel práve médiá. Sociálne aj konvenčné.
Na mojom súkromnom i na verejnom profile na sociálnych sieťach už tri roky nájdete takmer výlučne pozitívne veci. Píšem o nových projektoch v meste, kraji či v zahraničí. O krásnej prírode vôkol nás. Publikujem tu aj tipy na výlety. Točím videá o doprave, prírode či zdraví.
V rovnakom štýle fungujeme aj s kolegami a kolegyňami na Bratislavskej župe. Keď si kliknete na web BRATISLAVSKYKRAJ.SK, nenájdete tam žiadne krimi správy ani bulvárne ťaháky. Píšeme o rekonštrukciách ciest, obnove kultúrnych pamiatok, navyšovaní kapacít v školách, zelených riešeniach či sociálnych službách v kraji.
Nenaháňame sa za čítanosťou, aj napriek tomu však naše komunikačné kanály ročne oslovia milióny ľudí. Bez bulváru, bez hejtu, bez hádok.
Európske aj slovenské inštitúcie podľa mňa zásadne zlyhali v nastavení pravidiel v oblasti médií. Princípov, ktoré by chránili ľudí pred obrovskou dávkou negativizmu, hejtu, klamstiev, dezinformácií aj osobných útokov. O obsahu s ilegálnym a kriminálnym pozadím ani nehovoriac. Pozitívne spravodajstvo je dnes na vedľajšej koľaji odstrčené v tretej tretine televíznych novín či stránok novín.
A tak keď už zlyhávajú autority, neostáva nám nič iné ako začať sami od seba. Je to mimoriadne náročné, ale dá sa to.