Baťov kanál je obľúbeným turistickým miestom, ktoré je späté s riekou Moravou. Ročne ho navštívia desaťtisíce ľudí. Jedinečná technická pamiatka pôvodne ale neslúžila na rekreačné účely. Bola vybudovaná pre závlahu okolitých oblastí a prepravu hnedého uhlia. Kanál vedie z Otrokovíc až do Skalice. Tento rok sa začali práce na predĺžení vodnej cesty o približne 7 kilometrov smerom na juh.
Súčasťou prác je vybudovanie novej plavebnej komory Rohatec a splavnenie nadväzujúcej riečky Radějovky. Tá prepojí južný koniec Baťovho kanála s riekou Moravou, a tým aj s mestom Hodonín. Rohatec bude štrnástou plavebnou komorou na tejto vodnej ceste a zároveň prvou novou komorou od čias výstavby kanála v druhej polovici 30. rokov.
Baťov kanál dnes fakticky predstavuje „slepú ulicu“, ktorá na juhu končí v prístave Skalica. České Riaditeľstvo vodných ciest preto pod prístavom vybuduje stavidlo Rohatec a splaví zhruba osemsto metrov riečky Radějovky až k rieke Morave. Nová plavebná komora bude vedľa hate Sudoměřice, oproti slovenskému prístavu Skalica, na českej strane Radějovky.
Úprava koryta Radějovky bude spočívať v jeho prehĺbení na jednotnú hĺbku 1,5 metra. Koryto bude ďalej upravené na lichobežníkový tvar so šírkou dna 6 metrov. Rozšírenie bude vykonané symetricky pozdĺž existujúcej osi toku.
HISTÓRIA KANÁLA
Stavba kanála začala 16. októbra 1934. Výstavbu inicioval a z veľkej časti financoval Ján Antonín Baťa, majiteľ známej obuvníckej firmy, ktorý potreboval lacno prepravovať hnedé uhlie do svojich závodov v Otrokoviciach (vtedajšie Baťovo). Štát zase poskytol nemalé príspevky na produktívnu starostlivosť o nezamestnaných, ktorých na kanále pracovalo v čase hospodárskej krízy až 1500. Všetka stavebná činnosť bola ukončená na jeseň roku 1938. Prevádzka na kanáli bola zahájená 2. decembra toho istého roku.
Plavebná cesta začínala v otrokovickom prístave a končila pri Rohatke prekladiskom lignitu. Prepravu zabezpečovali 36 metrov dlhé nákladné člny, ťahané konským poťahom, traktorom a tiež vlečnými remorkérmi. Prekonanie celej trasy, oficiálne nazývanej „prieplav Otrokovice-Rohatec“, trvalo za ideálnych vodných podmienok približne desať hodín.
TECHNICKÉ SÚČASTI STAVBY
- 14 plavebných komôr, ktoré prekonávali výškový rozdiel 18,2 metra
- 2 pomocné hate
- 23 cestných a hospodárskych mostov
- 7 lávok
- 2 sklápacie mosty
- 1 zdvíhací most úzkokoľajovej dráhy
Z týchto stavebných prvkov sa ale zachovali iba niektoré.
TRANSFORMÁCIA NA REKREAČNÉ ÚČELY
Plavebnému a závlahovému účelu slúžil kanál len krátko. Koncom vojny ho poškodila ustupujúca nemecká armáda a s nástupom komunizmu začala tamojšia lodná doprava stagnovať. Vodná cesta chátrala až do polovice 90. rokov, kedy sa za výdatnej finančnej podpory miestnej a štátnej správy a Európskej únie stala ojedinelou turistickou atrakciou. Medzi využiteľné vodné cesty sa prieplav opätovne zaradil zákonom o vnútrozemskej plavbe z mája 1995.
PREDĹŽENIE NA 72 KILOMETROV
V súčasnosti kanál meria 53 kilometrov a spája Otrokovice so Sudoměřicami. Polovica trasy vedie riečiskom rieky Moravy a polovica úzkymi, umelo vyhĺbenými kanálovými úsekmi. Pre rekreačnú plavbu je využívaný aj úsek rieky Moravy Hodonín – Skalica – Rohatec.
Riaditeľstvo vodných ciest ČR tento rok v júni podpísalo zmluvu s firmou, ktorá postaví plavebnú komoru Rohatec/Sudoměřice. To umožní splavnosť kanála predĺžiť na juhu o sedem kilometrov, a to ku koncu roka 2025. Chystá sa tiež predĺženie splavnosti na severe až do Kroměříža. Unikátna vodná cesta by potom merala 72 kilometrov.