Predvolebná kampaň je v plnom prúde a kandidáti prichádzajú so smelými víziami. Jednou z tém, ktoré sa vo volebných kampaniach periodicky vynárajú, je metro v Bratislave.
Aj ja snívam o tom, že naše hlavné mesto bude mať raz metro. Už si predstavujem tú zvučku: „Ukončite výstup a nástup, nasleduje stanica Kamenné námestie.” Vráťme sa ale z ríše snov do reality.
Výstavba bratislavského metra (rýchlodráhy) sa začala v roku 1988. Išlo o časť trasy B z petržalskej stanice Lúky – juh do stanice Hlavné Nádražie, v celkovej dĺžke 9 km s deviatimi stanicami. Na južnom okraji Petržalky malo stáť depo Janíkov dvor. Do roku 1997 mal byť uvedený do prevádzky prvý, 6 km dlhý úsek od stanice Lúky Juh po stanicu Dunaj. Do roku 2005 mal byť uvedený do prevádzky ďalší, bezmála 3 km dlhý úsek od stanice Dunaj po Hlavnú stanica.
Približne po dvoch rokoch prác, v máji 1990, rozhodol Mestský národný výbor o zastavení prác a zmene koncepcie. Výstavba sa však už nikdy neobnovila. Ako pozostatky výstavby metra bolo ešte donedávno možné dodnes vidieť výkopy a rozostavané depo i tunel v Janíkovom dvore. Dnes tam Hlavné mesto Bratislava buduje petržalskú električku.
Druhú šancu sme premárnili v roku 1998, kedy zástupcovia mesta nepodpísali zmluvu na realizáciu tzv. ľahkého metra (VAL).
Potom nasledovalo ešte niekoľko pokusov, ale všetky stroskotali.
Od roku 2003 sa čoraz viac začalo hovoriť o tom, že nosný systém MHD v Bratislave bude postavený na kombinácií električkových a železničných tratí. Táto vízia sa naplnila v roku 2013, kedy mesto spustilo výstavbu električkovej trate do Petržalky. Tá bola ukončená v roku 2016.
Premárnili sme dve desiatky rokov projektovaním, kreslením a prekreslovaním. Výsledok? Obrovské NIČ.
Dôsledkom prístupu v štýle “nakresli a zahoď“ je enormný nárast individuálnej automobilovej dopravy. Nečudo, električkové trate chátrali a nové sa nestavali. Celé štvrťstoročie sa nepostavil v Bratislave ani meter novej električkovej trate. Kým v roku 1980 jazidlo v Bratislave autom 17 % ľudí, v roku 2018 to bolo už 54 %.
V roku 2021 schválilo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja strategický dokument s názvom Plán udržateľnej mobility.
Spomínaný plán udržateľnej mobility dokument kladie na prvé miesto verejnú dopravu, predovšetkým koľajovú. Doslova sa tu píše, že budúcnosť je “v rýchlej, kvalitnej, previazanej a dostupnej sieti integrovanej dopravy, založenej na výhodách koľajovej dopravy a elektrickej trakcie.” Konkrétne:
- Preferencia verejnej osobnej dopravy
- Rozvoj železničnej dopravy v kraji
- Budovanie bezbariérových prepojení
- Vybudovanie prestupných terminálov
- Vybudovanie záchytných parkovísk P+R a B+R
- Výstavba kapacitnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry (obchvaty, preložky, prieťahy)
- Výstavba cyklotrás a súvisiacej infraštruktúry
- Výstavba chodníkov a infraštruktúry pre peších na prístupovýách trasách verejnej osobnej dopravy
Spomínaný dokument je veľmi realistický. Nestavia žiadne vzušné zámky a preto v ňom nenájdete žiadnu zmienku o metre.
Na tomto mieste chcem zložiť poklonu predovšetkým dvom kľúčovým ľudom z BSK, ktorí sa zaslúžili o to, že vízie z výkresov sa menia na skutočnosť. Tým prvým je župan Juraj Droba, ktorý sa obklopil na úrade špičkovými odborníkmi s ťahom na bránku. Žiadni rozprávkari. Tým druhým je šéfka odboru stratégií Barbora Lukáčová, ktorá nielenže dokáže jasne narofmulovať víziu, ale aj získať pre ňu kľúčových aktérov a získať zdroje financie. Výsledkom toho je, že v kraji sa NESNÍVA, ale STAVIA.
Ako som písal, aj mne by sa páčilo mať v Bratislave metro, ale keď už sme raz rozhodli o tom, že nosným systémom MHD bude v Bratislave električková doprava, tak poďme na tom pracovať. Nestrácajme ďalšie roky prekreslovaním nakresleného. Máme rozpracované tri dôležité električkové projekty, poďme ich dokončiť:
- Petržalská električka (po Janíkov dvor)
- Predĺženie ružinovskej radiály k novej železničnej zastávke Ružinov
- Predĺženie karlovesko-dúbravskej radiály po Bory (vrátane prestupného terminálu so železničnou traťou Lamačská brána)
Balamutiť voličov je ozaj jednoduché. A dokonca môže na tom niektorý kandidát aj vyhrať. Lenže tým len zvyšuje počet sklamaných a frustrovaných ľudí na konci volebného obdobia.
Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina voličov nerozumie územným plánom, eurofondom, stavebnej legislatíve ani požiadavkám na riešenie vplyvu na životné prostredie. Nevie vyhodnotiť finančné možnosti samosprávy ani stav pripravenosti projektov.
Každý z nás sa chce spoľahnúť, že v zastupiteľstvách budú kompetentní ľudia, nie sľubotechny.