Ako je možné, že výsledky prieskumov sa tak líšia? Sú prieskumy zmanipulované? Ako môžu ovplyvniť voľby?
Aj keď odpovedať na tieto otázky vôbec nie je jednoduché, pokúsim sa v tomto príspevku vysvetliť, ako vlastne prieskumy vznikajú a čo z nich môžeme vyčítať.
METODIKA
Nie je jedno, ako agentúry údaje zbierajú, koho oslovujú a nie je ani jedno, ako dáta spracovávajú a vysvetľujú. Pýtali sa ľudí cez telefón alebo na ulici? Aká bola vzorka? Bol prieskum reprezentatívny? Je garantovaná jeho nezávislosť? Aké boli otázky? V akom poradí?
REPREZENTATÍVNOSŤ
Aby prieskum čo najviac kopíroval realitu, musí byť reprezentatívny. To znamená, že výskumná vzorka musí byť reprezentatívna voči populácii SR vo všetkých kvótnych znakoch (pohlavie, vek, kraj trvalého bydliska, vzdelanie a pod.)
VZORKA
Na Slovensku sa považuje za reprezentatívnu vzorka minimálne 1000 respondentov. Aby bola vzorka reprezentatívna, musí kopírovať demografickú štruktúru obyvateľstva Slovenska. Čiže napríklad, ak v SR žije 48,9 % mužov, prieskumná agentúra musí osloviť 489 mužov a 511 žien. Ak vo veku nad 65 rokov žije na Slovensku 17,05 % ľudí, v prieskume ich musí byť 171.
AKO ZISTÍM, ČI JE PRIESKUM REPREZENTATÍVNY?
Pri každom prieskume by to malo byť uvedené. Ak sa prieskum realizoval formou ankety na internete, takáto aktivita je maximálne pre zábavu. Určite by ste výsledky nemali brať vážne. Ich cieľom je najmä aktivizovať čitateľov, prípadne cez cookies alebo e-maily zozbierať nejaké údaje o vás. Takisto netreba brať vážne simulované voľby. Napríklad Rada mládeže takéto voľby nedávno zorganizovala na stredných školách. V nich by takmer polovica volila Progresívne Slovensko (48,2 %). Síce sa ich zúčastnilo 22 tisíc stredoškolákov (čo je veľmi pekná vzorka), v celej populácii však 18- a 19-roční mladí ľudia tvoria podiel len 1,8 %. Ich váha je teda v skutočnosti veľmi nízka.
TELEFONICKÝ PRIESKUM
Najčastejšie agentúry zbierajú dáta cez telefonické centrá. Aby boli údaje naozaj presné a dôveryhodné, call centrum by malo dodržať najmä tieto pravidlá:
- volané telefónne čísla sú náhodné
- otázky musia byť zrozumiteľné
- poradie politických strán musí rotovať náhodne
Čo je úplne najdôležitejšie, telefonisti musia volať dovtedy, kým nenaplnia demografické kvóty. V realite to znamená, že na vzorku 1000 respondentov musia absolvovať aj 10.000 až 12.000 telefonátov. Totiž, najľahšie sa dovolajú seniorom, ktorí sú doma a majú čas. Najťažšie mladým ľuďom či pracujúcim. Toto je kameňom úrazu každého prieskumu.
VOLEBNÝ MODEL
Preferencie jednotlivých strán sa vypočítavajú z tých respondentov, ktorí uvedú, že 1) pôjdu voliť a 2) vedia, koho budú voliť. Ostatní sa neberú do úvahy, hoci v skutočnosti výsledky volieb významne ovplyvnia. Žiadna agentúra však nemá vešteckú guľu.
PREČO SÚ VOLEBNÉ PRIESKUMY NEPRESNÉ?
- Nemalá časť obyvateľov ešte nevie či pôjde voliť.
- Aj tí, čo chcú ísť voliť, nevedia koho.
- Aj prvá aj druhá skupina sa môže rozhodnúť vo volebnej miestnosti inak.
- Aj rozhodnutí voliči sa môžu nakoniec rozhodnúť inak.
- Časť respondentov nepovedala pravdu (tzv. skrytí voliči).
- Keďže vzorka je len zlomok (0,02 %) z celkového počtu oprávnených voličov 4,3 milióna, vzniká tam štatistická chyba (odchýlka, chyba merania).
DAJÚ SA PRIESKUMY ZMANIPULOVAŤ?
Dajú. Ako? Tak napríklad:
- Vzorka oslovených respondentov nie je náhodná, ale úmyselne vybraná s cieľom dosiahnuť želený efekt (buď podľa vekovej skupiny, regiónu, vzdelania, prípadne telefonické centrum volá ľuďom, o ktorých vie, ako odpovedali v minulosti).
- Poradie politických strán nerotuje v náhodnom poradí. Ľudia majú tendenciu dať hlas buď dať prvej alebo poslednej strane zo zoznamu.
- Úplne neseriózna agentúra si môže prieskum aj vymyslieť alebo upraviť. Pred neznámymi a neoverenými agentúrami by sme sa obzvlášť mali mať na pozore. Hoci seriózne médiá ich nezverejňujú, takéto prieskumy s obľubou kolujú na priamo cez telefóny.
OBJEDNÁVATEĽ
Nie je jedno, kto si prieskum objedná. Pretože práve on rozhoduje o metodike, poradí otázok. A tiež sa rozhodne, či sa prieskum zverejní alebo nie. Ak to dobre dopadne, zverejní sa. Ak nie, zostane utajený. Pre vylúčenie pochybností by mal byť podľa mňa vždy objednávateľ známy. V praxi sa tak však nedeje. Najčastejšie je objednávateľ známy len ak ide o televíziu alebo iné médium, ktoré má záujem takto pritiahnuť divákov.
MÔŽU PRIESKUMY OVPLYVNIŤ VOĽBY?
Môžu, aj ovplyvňujú. Dokonca si osobne dovolím tvrdiť, že prieskumy sú neoddeliteľnou súčasťou volebných kampaní. Úplne najdôležitejším parametrom je, či tá-ktorá strana má šancu prekonať hranicu 5 %, aby sa dostala do parlamentu (koalícia OĽaNO a spol. potrebuje minimálne 7 %). Ak sa vo viacerých prieskumoch objavia strany pod hranicou zvoliteľnosti, voliči sa môžu obávať prepadnutia hlasu a preto budú radšej voliť niekoho, kto nevypadne. V tohtoročných voľbách to môže byť OĽaNO, KDH, SaS, SNS, aj Sme rodina. Druhým, často využívaným javom je tzv. snowball efekt, teda efekt snehovej gule. Ľudia majú tendenciu prikloniť sa na stranu víťaza. O tento efekt sa v tohtoročných voľbách snaží PS, ale napríklad aj Republika, ktorá takto presviedča voličov, že hlas pre ĽSNS je prepadnutý.
Z takýchto prieskumov potom vznikajú titulky ako napríklad:
- Progresívne Slovensko predbehlo Smer
- OĽaNO poskočilo, Demokrati strácajú
- Republika sa nakoniec ani nemusí dostať do parlamentu
- Vypadli tri demokratické strany
- Smer by mal pohodlnú väčšinu
- PS sa priblížilo k Smeru, do parlamentu by prešla aj trojkoalícia OĽaNO
- Matovičova koalícia by do parlamentu neprešla, SNS aj SaS tesne áno
A keďže titulky rozhodujú, tak nemusíme pochybovať o tom, že nemalú časť voličov takéto správy ovplyvnia.
HRA MALÝCH ČÍSIEL
Všimli ste si, že na základe aktuálneho prieskumu NMS Market Research Slovakia by voľby vyhralo Progresívne Slovensko? Skutočnosť ale môže byť diametrálne odlišná. Pri vzorke 1411 respondentov sa reálne bavíme o rozdiele 4 respondentov. Slovom: štyroch. Ak ste pozorne čítali predchádzajúce riadky, je vám jasné, že takýto rozdiel je na úrovni štatistickej chyby. Ale titulky sú bombastické: Progresívne Slovensko predbehlo Smer.
Alebo hnutie Sme rodina. V spomínanom prieskume má 5,2 %, čo by na parlament stačilo. V skutočnosti o tom rozhodli presne traja respondenti zo 4,3 milióna oprávnených voličov. Čiže presne traja ľudia mali vplyv na to, či v konkrétnom prieskume Sme rodina prelezie alebo neprelezie hranicu 5 %.
Nehovoriac o tom, že práve tento prieskum mal úplne inú metodiku ako iné prieskumy. Okrem toho, že bol kombináciou telefonického aj online zberu dát, bral do úvahy aj “silu presvedčenia” respondenta. A dokonca aj druhú a tretiu voľbu. V skutočnosti sa však takto vôbec nevolí, pretože sa rozhodujete len pre jednu stranu alebo hnutie. A každý hlas má rovnakú váhu. Pre určenie nálad voličov však môže (ale nemusí) byť takáto metodika presnejšia.
AKÉ PONAUČENIE Z TOHO PLYNIE?
Prieskumy berte iba ako istý barometer nálad. Treba pozorovať trendy a porovnávať rovnaké prieskumy od rovnakej agentúry realizované rovnakou metodikou. Aj to s istou rezervou.
Ja osobne mám jediné odporúčanie: nenechajte sa ovplyvniť prieskumami. Voľte slobodne podľa vlastného presvedčenia.