Tento vlak nám ušiel (alebo prečo kolabuje verejná doprava)

Odrieknuté či horiace vlaky, zrušené trate a najnovšie aj nedostatok rušňovodičov. Príčiny?

Zoznam problémov vo verejnej doprave je veľmi dlhý. Žiaľ, žneme len to, čo sme si za posledných 30 rokov zasiali. Alebo skôr nezasiali. Nech už to bol Mečiar, Dzurinda, Fico, Radičová alebo Matovič, ich vzťah k verejnej doprave bol vždy rovnaký: Mizerný, vlažný alebo žiadny.

Rušenie tratí a zadlžené železnice

Ak chceme pochopiť, prečo železničná doprava viac cúva ako napreduje, treba sa vrátiť do obdobia 1994-2002. Posledná Mečiarova a prvá Dzurindova vláda zaťali v Železniciach Slovenskej republiky sekeru vo výške viac ako 13 miliárd korún! Jednoducho neplatili za výkony vo verejnom záujme. Objednali vlaky a faktúry neuhradili.

Druhá Dzurindova vláda prijala v roku 2003 uznesenie, na základe ktorého „Pohľadávka ŽSR voči štátu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 – 2002 bola započítaná s úvermi zabezpečenými štátnou zárukou ako súčasť prijatého plánu plnenia konsolidačnej funkcie ŽSR.“ Počin hodný Nobelovej ceny za ekonómiu. To ako keby ste si objednali osobné auto a predajcovi zaň nezaplatili. A keď bude kvôli vám krachovať, odkážete ho na banku. Nech si chýbajúce peniaze požičia.

Klincom do rakvy bol návrh na rušenie regionálnych tratí z roku 2003. Takto zanikli napríklad vlakové spojenia zo Zohora do Plaveckého Mikuláša, z Lužianok do Kozároviec, zo Zvolena do Šiah či z Rožňavy do Dobšinej. Pôvodne mali zaniknúť aj trate do Banskej Štiavnice či Rajca. Kvôli veľkým protestom cestujúcich však niektoré nakoniec ostali zachované. Žiaľ, napríklad trať do Stupavy zmizla úplne. Aj s koľajnicami a podvalmi.

Tento vlak nám ušiel

Okrem spomínaného zadlžovania železníc sa trestuhodne zanedbala údržba. Modernizácia tratí napreduje veľmi pomaly. Meškanie vlakov je na dennom poriadku. Chýbajú rušňovodiči aj obslužný personál. Nákladná železničná doprava je voči kamiónovej doprave nekonkurencieschopná. Kým v mnohých európskych krajinách je cestovná rýchlosť vlakov 200 km/h už pomaly štandardom, u nás nie sú výnimkou ani trate s rýchlosťou obmedzenou na 50 km/h. Maximálna rýchlosť je 160 km/h. Aj to len na úseku Bratislava – Púchov. Mimochodom, modernizácia trate z Bratislavy do Žiliny sa začala v roku 2006 a ešte stále nie je dokončená.

Naproti tomu investujeme miliardy eur do cestnej dopravy. Len bratislavský cestný obchvat nás bude stáť bezmála 2 miliardy. Za tie peniaze sme mohli mať metro, nové električkové trate aj prestupné terminály. Niežeby nebolo treba kvalitné cestné spojenie a súvislú sieť diaľnic, ale chýba nám vyváženosť. Železnice sú popri cestnej doprave akési nechcené dieťa. Zato však ustupujeme kamiónovým dopravcom, ktorí neváhajú blokovať cesty a požadovať zníženie daní z motorových vozidiel. A veru, neraz aj úspešne. Keď cestujúci vlakmi raz niekedy zablokujú nejakú železničnú stanicu, príde ich minister financií ratovať?

Rýchlosť cestovania na úrovni konského povozu

Ja viem, z vládnej limuzíny sa ťažko minister vcíti do kože bežného cestujúceho verejnou dopravou. A z biedy to nevytrhnú ani prezident Rudolf Schuster vo vlaku alebo Zuzana Čaputová v električke.

Výsledkom toho je enormný nárast automobilov všade kde sa pozrieme. A zlepšenie je v nedohľadne.

Treba uznať, že vďaka eurofondom na niektorých tratiach cestujeme omnoho komfortnejšie. Nakúpili sme aj moderné súpravy, v ktorých je radosť cestovať. Áno, medzi Bratislavou a Žilinou je cesta vlakom potešením. Inde je to ale oveľa horšie až tragické. Pre porovnanie: Do Žiliny sa dostanete IC vlakom za 1:45 h. Tú istú vzdialenosť do Banskej Bystrice doslova trpíte bezmála 3,5 hodiny! A to už si ani nepamätám, kedy vlak na tejto trati nemeškal.

Skúšali ste sa niekedy odviezť vlakom napríklad z Brezna do Margecian? Alebo južnou trasou zo Zvolena do Košíc? Prípadne z Kraľovian do Námestova? Ak by Vás to zaujímalo, napríklad z Nitry do Banskej Bystrice sa vlakom ani nedostanete, lebo koľaje tam na jednom úseku pôvodnej trate už ani neexistujú. Vytrhali ich kvôli výstavbe automobilky Landrover. Hoci sme na túto investíciu dali zo štátneho rozpočtu stovky miliónov eur, železničná trať očividne nikomu nechýbala.

Len pre zaujímavosť, rakúske štátne železnice minulý rok ohlásili masívne investície do modernizácie v objeme 2 miliardy eur! U nás? Na investície do železničnej infraštruktúry je na rok 2022 „až“ milión eur!

Odrieknuté vlaky a nedostatok rušňovodičov

Nový rok 2022 sa pre cestujúcich začal zlými správami. Na Západnom Slovensku sú z dôvodu  nedostatku rušňovodičov mimoriadne výpadky vlakov a odrieknuté sú desiatky spojov. Tento stav nevznikol z večera do rána. Treba si uvedomiť, že povolanie rušňovodiča si vyžaduje dlhé mesiace príprav a zvládnutia nespočetného množstva technických predpisov. Nasleduje zácvik a mimoriadne zodpovedná práca za neadekvátne platové podmienky. Bodaj by sa za takýchto okolností hrnuli záujemcovia o prácu rušňovodiča.

Napriek všetkému tomuto marazmu obdivujem, že na železniciach stále pracuje nespočetné množstvo zanietených ľudí, ktorí robia doslova zázraky. Napriek všetkému udržiavajú železničnú dopravu stále v prevádzkyschopnom stave. Ale to nebude trvať večne. Títo ľudia odídu buď do dôchodku alebo do iného sektora.

Horúci zemiak prehodila vláda mestám a župám

Železnice nie sú jediným sektorom verejnej dopravy, na ktorý sa vláda v minulosti vykašľala. Prímestskú autobusovú dopravu štát začiatkom tisícročia sprivatizoval a zveril do kompetencie súkromným dopravcom. Objednávateľom sú župy. Viac si môžete prečítať v mojom blogu Autobusová doprava v Bratislavskom kraji: Kostlivec spred dvadsiatich rokov.

Mestskú hromadnú dopravu štát zase kompletne preniesol na plecia miest. Samosprávy ale nedostávajú od štátu na verejnú dopravu ani cent a všetko financujú z tržieb a vlastných rozpočtov.

Jediným riešením ako pomôcť verejnej doprave, je zásadným spôsobom investovať nielen do infraštruktúry, ale aj ľudského kapitálu.

Ak sa to nezmení, ostanú nám len preplnené cesty.