Tento krásny rušeň z roku 1899, ktorý stojí blízko železničného múzea Bratislava-Východ sme vyčistili od graffiti, namaľovali ho, z kotla sme vybrali odpadky a vyčistili sme náletové dreviny v okolí. Posúďte sami, je to rozdiel, však?
Parný rušeň 310.507 bol vyrobený v roku 1899 v Budapešti a až do roku 1907 jazdnil na miestnych železniciach bývalého Uhorska. Bola to veľmi jednoduchá tendrovka s troma spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových ložísk, vtedy obvyklým vonkajším rámom, hallskými kľukami a parným strojom bez predného vedenia poháňajúcim druhú nápravu. Rozvod Stephenson bol umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa. Pri viacerých strojoch sa zvláštnosťou konštrukcie kotla stali pece typu Polonceau bez stropných rozpier. Veľké previslé hmoty stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h (pri strojovom chode dokonca iba 30 km/h), pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo.
Rad bol v prevádzke na miestnych železniciach a napokon na staničnom a výhrevenskom posune do roku 1957. Mnohé rušne jazdili na vlečkách slovenských priemyselných podnikov, najmä cukrovarov, až do konca 60. rokov 20. storočia.
Pozrite si video:
Rušeň bol v rokoch 2009 – 2010 opravený do vystavovateľného stavu a umiestnený na pomník nedaľeko areálu starého rušňového depa Bratislava východ.
Ďakujem všetkými dobrovoľníkom a spolupracovníkom, ktorí nám pomohli: Železničné múzeum SR, OZ Záhradkárov Staviteľská Žabí majer, OZ Pomoc deťom, Bratislava INAK a Železnice Slovenskej republiky.
